Ľudia bývajú mimoriadne nostalgickí z hudby, ktorú počúvali, keď boli mladí. Ak ste boli tínedžerom v 70. rokoch, je pravdepodobné, že budete milovať Queen, Stevie Wonder alebo ABBA. A keby ste boli mladí v 90. rokoch, Wannabe od skupiny Spice Girls vás pravdepodobne stále dostane na tanečný parket.
Ale prečo je to tak? Naozaj si myslíme, že hudba z minulosti je lepšia, alebo má niečo spoločné so spomienkami, ktoré máme na tú dobu?
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Music and Science priniesla zaujímavú odpoveď. Hudba je úzko spojená s pamäťou a emóciami. Existuje dôvod, prečo sa posledné video baletky na dôchodku s Alzheimerovou chorobou, ktorá sa spontánne vracia do minulosti prostredníctvom hudby, stalo virálnym.
Zdá sa, že hudba je spájaná najmä s pozitívnymi emocionálnymi spomienkami na spoločenské témy, vďaka čomu je dôležitá pre zlepšenie životnej spokojnosti.
Všeobecný psychologický výskum ukázal, že autobiografické spomienky (životné skúsenosti) z určitých časových období sa pamätajú lepšie ako iné. Jedným zvlášť pozoruhodným javom je skutočnosť, že ľudia majú tendenciu neúmerne si pripomínať spomienky z čias, keď mali 10 až 30 rokov.
Ukázalo sa, že keď budú ľudia požiadaní, aby si vybrali svoju obľúbenú pieseň, pravdepodobne bude pochádzať z obdobia reminiscencie a že starší dospelí vedia viac o hudbe z mladosti. Znamená to však, že hudba z tohto obdobia je pravdepodobnejšie spojená s autobiografickými spomienkami?
Niektoré piesne však boli uprednostňované bez ohľadu na vek účastníka, keď sa nachádzali v hitparádach.
Napríklad sa zaznamenal všeobecný nárast v tom, ako veľmi sa ľuďom páčili piesne od konca 70. do začiatku 80. rokov, a to aj u účastníkov, ktorí sa v tomto období ešte nenarodili. To naznačuje, že popová hudba z určitých časových období je medzigeneračne oceňovaná. Napríklad piesne: Hotel California od Eagles, I Will Survive od Glorie Gaynor a Billie Jean od Michaela Jacksona.
Inzerenti, ktorí chcú vyvolať nostalgickú reakciu z určitej demografickej skupiny spotrebiteľov, by to mali vziať na vedomie. Rovnako ako aj klinickí lekári zameraní na opätovné prepojenie pacientov k sebadefinujúcim spomienkam z ich minulosti.
